December 2009

it's over

31. december 2009 at 16:50 | Mishell |  mishell is writing
Toto je prednastavený článok.

Pretože pravdepodobne teraz trčím, ako každy rok, niekde u starkej, a teším sa na "zábavu"! :/
Je možné že v tejto chvíli čumím do telky alebo utieram riad. (To tam vlastne robím stále dokola.)

Ale čo by som to bola za zrúdu... eh, teda, za človeka, ak by som si na vás v tento deň nespomenula?! :))

It's over. Nič tragické, aj keď to tak možno znie. :) Len som nevedela, aký mám dať názov, a happy new year sa mi zdalo otrepané.

Ups! Niečo som už prezradila (alebo to bol len mediálny ťah? xD).

Takže, over je len rok 2009. Už o niekoľko hodín. Fakticky. Prešlo to rýchlo. Veď si ešte pamätám minulý Silvester. (Aj keď u mňa sú väčšinou dosť podobné. :/)

A teraz si už zase budeme musieť zvykať na písanie čísla 2010.

Nechcem to tu naťahovať, veď aj tak tu nikto nebude, lebo všetci (okrem mňa) sa niekde BAVIA!
:)

Ale nič.

Tak vám chcem len zaželať (také frázy ako) veľa šťastia do nového roku, veľa skvelých ľudí (ako moje holky - nám nech sa darí tak ako doteraz xD fakt vás zbožňujem), veľa splnených predsavzatí (hoci sú nanič, lebo aj tak ich nikto nikdy nesplní :D a kto vraví, že áno, neverte mu - klame), málo nešťastia, málo zlých, priam až hrozných ľudí, a málo nesplnených predsavzatí (to bolo kreatívne, však? :D).

Veď každý vie, čo by si do nadchádzajúceho roku želal, tak načo to budeme siliť? :) Len som proste chcela ukázať, že na vás fakt myslím.
Lebo myslím. (Teda na vás.)
:)

Tak sa majte, dobre sa zabavte, a komu petarda rachne v ruke, tak to má za to!
Ale nie, pre Boha. :) Som hnusná, ale nie až tak.

Iba niekedy. :)


Happy new year, Obi, Dewellyns, Niki, everybody! :)

Mishell <3

P.S.: Ešteže môj malý brat nakúpil plno pyrotechniky. Aj keď ma to vôbec nebaví. Ale inak by som fakt zomrela.

nobody knows what's gonna happen tomorrow

27. december 2009 at 14:00 | Mishell |  mishell is writing
A keď v názve píšem zajtra, nemyslím tak celkom zajtra. :) Totiž, nikto nevie (iba tie bláznivé ženy, ktoré si myslia že to vedia a v reklamách filmujú za clonou cigaretového dymíku a s hrkotavou šatkou komicky narazenou na hlave) nielen to, čo sa stane zajtra, ale ani (a už vôbec nie) to, čo bude napríklad pozajtra, popozajtra, deň po tom, o rok, o 50 rokov, alebo či táto úbohá Zem prežije dajme tomu aj ďalších 1000 rokov...

the 12 days of christmas

27. december 2009 at 13:00 | Mishell |  short shots
Kým to je ešte aspoň trochu aktuálne, poďme si zaspievať dačo vianočné! :)
Nie, jasné, spievať nemusíte, len počúvajte.

Možno to niektorí poznáte, pesničku o tom, ako nejaká pravá láska posielala svojej pravej láske počas 12 vianočných dní zbytočnosti od výmyslu sveta, počnúc prepelicou na hruške až po dvanástich bubnujúcich bubeníkov. :)

Keď som bola malá, mali sme takú rozprávku dokonca nahratú na videu. Na videu! :)

Je to zlaté. Tak do toho. :)


A kto to na konci zaspieva na jeden dych, dostane zadarmo... respirátor. ;)

Ak kliknete na celý článok, nájdete priložený text. Fakt je to sranda, no! :D

home made news 1

26. december 2009 at 14:00 | Mishell |  things unnecessary
Pred dvoma týždňami sa na benzínovej stanici v Berlíne zjavil Tom Kaulitz (20). Žiadna zo stalkers tam vtedy nebola, takže z toho nemal až taký problém. Horšie však dopadol jeho brat Bill, ktorý sa o tri dni neskôr vraj nedopatrením zjavil v istom parížskom gayklube.

----------------------------------------------------

(Anti-fans, nie je dôvod na radosť - nič z toho nie je pravda. :) Všetko v tejto rubrike totiž je/bude iba výplod mojej fantázie. Teda, všetko písané na tomto blogu je, samozrejme, z mojej hlavy, v tejto konkrétnej rubrike to však bude tak trochu pritiahnuté za vlasy. :) Enjoy!)

© Mishell

so this is (was) christmas...

25. december 2009 at 16:20 | Mishell |  mishell is writing
Taká pekná pesnička. Okamžite pustiť!! :) Ale nie, len ak chcete.

Ak ste neušli doteraz, je neskoro, červené X už viac nejde označiť, a ak to niekto skúsi, neminie ho fatal error. Hej, je čas na môj článok. :)

merry christmas

24. december 2009 at 12:50 | Mishell |  mishell is writing
Keby niečo, som tu len na skok. Nepatrilo by sa oblbovať vás statusom online. :)

Jediný dôvod, prečo som sem v tom zhone zablúdila, je... že som sakra naozaj v celom tom zhone zablúdila! Von, vooon! :)

Nie, zase robím debiliny, ja viem. A teraz vážne.

Som tu preto, aby som vám všetkým (a hlavne mojej Dewynke, Obinke, Niqinke, a spol.) zaželala krásne Vianoce (ktoré sa regulérne začínajú zajtrajškom, ale... kto sa už dnes stará? ešte navyše po zhliadnutí filmu Sám doma? xD), bohatého Ježiška, tým, ktorí neveria, milosrdných rodičov a rodinných príslušníkov, veľa spevu, málo ohňa (kto ešte dnes dáva sviečky na strom? bez toho, aby si ho predtým poistil proti požiaru? :D), a ešte menej kostí v hrdle. :) (Právo na to má iba Deny, ak jej náhodou večer zavolám kvôli istej konrétnej a veľmi nepravdepodobnej veci, a aj to len obrazne. :D)

Toto vám prajem, a idem sa znova ukázať, aby ma mohli strhnúť do davu a zapliesť do zmätených príprav na večeru, z ktorej každému nakoniec aj tak bude zle.

Btw, ten stromček tak vonia! Konečne naša obývačka vonia! Teda, niežeby inokedy smrdela, ale... veď viete. :)

Tuším dačo horí. Padám. :)


P.S.: Nezabudnite mi povedať, aký zhon je práve u vás. :)

Mishell

(Merry Christmas, Bill! Merry Christmas, Tom! I love you!! ... posledný výkrik do tmy. :) A som fuč.)

snow is falling

20. december 2009 at 17:39 | Mishell |  mishell is writing

Síce, teraz asi nesneží. Ale včera nasnežilo, a dnes cez deň tiež! :)

Viete čo, keď som sa včera asi okolo pol jedenástej večer pozrela z môjho oka v izbe na ulicu, mala som strašnú chuť vyválať sa v snehu! :) Fakt. Bolo tam ticho, klud, ešte padal sneh, svietili len lampy, a na ceste boli šlapaje našich susedov. :) Dew - presne o tom som ti raz hovorila. O tom klude.

Tak proste som mala hroznú chuť sa tam ísť pováľať. :) Ale bolo jedenásť. Možno to urobím dnes. :) Alebo zajtra... Nie, nie, v utorok! :) Kto sa pridá?

Tak mi napadlo, bolo to asi pred dvoma rokmi, ani neviem, išli sme s naj kamoškou po našej vtedy obvyklej trase okolo cukrovaru. To je taký hrozne dlhý chodník, začína v meste a končí takmer mimo neho. Chodí tam v podstate málo ľudí, lebo ďalej je už len cintorín. Len áut je tam o niečo viac, lebo popri tom chodníku je hlavná cesta. :)

No, a tak sme si pred tými asi dvoma rokmi šli zase po tom chodníku, okrem áut nikto, len tma, a sneh. A zrazu mi hovorí, že by sa chcela vyváľať. Ja som vtedy nemala chuť. :)

A prešla chvíľa, a čo nevidím? Kamarátka - cáááááp, celá do snehu. :) Robila si anjelikov, a čo ja viem aké ešte vzory, chvíľu išla štvornožky a smiala sa ako besná. To boli časy (mali sme asi 14). :)

Vtedy som sa k nej nepridala, nechcelo sa mi, a tiež som si tuším nechcela premočiť šaty, lebo domov som mala ešte dosť ďaleko. :) Ale ona bola taká zlatá!

Dnes ráno keď sme šli z kostola, bola taká zima že som nevedela, či mám ešte nos na svojom mieste alebo mi len tak mimovoľne zmizol. Alebo sa premiestnil.

Ale zase som sa chcela váľať. Ja debil. :) Nakoniec som sa neváľala (brat k tomu ale nemal ďaleko), len som každú chvíľu utekala a stúpala som schválne do najhlbšieho snehu. :)
(Viem, potrebujem asi muža. Alebo aspoň niekoho, kto bude tieto somariny robiť so mnou :D).

Kliknutím zavrete okno.

Fotka z nášho mesta. :) No hej, ale je asi z roku 2005 (niežeby sa odvtedy nejako zmenilo :D).

Keď som išla minulý pondelok z hudobnej, urobila som si koliesko okolo stromčeka v meste a pustila som ho. Začal hrať melódiu White Christmas. To bolo zabité. :) (Ono tam je pri ňom stĺp a na ňom je gombík - a ten keď stlačíte, tak strom začne hrať. To kukáš, čo? xD)

Aha, ozaj - už máme stromček aj doma. Poviem vám, nepohla som kvôli nemu ani prstom. :) Rodičia ho ozdobili, kým sme boli ráno v tom kostole.

Strašne rada by som pobedala, že teraz, keď odtiaľto odídem, môžem sadnúť pre telku a mať "fajrond". Ale nie, ja sa musím učiť deják. :/

Pána, tak sa teším na tie prázdniny! Strašne sa teším na utorok, vlastne pondelok poobede, keď prídem domov a môžem si konečne povedať, že padla! (Lebo v utorok máme akadémiu, takže sa, na počudovanie, neučíme. Človek by čakal, že ešte aj na Štedrý deň ho tam zavolajú s tým, že môžme ako trieda spoločne povečerať a popri tom si šupnúť jednu kontrolku ohľadom živočíšnych tkanív.)

Už mi to všetko lezie hore krkom. Strašne sa teším na tých pár týždňov, keď budem môcť slobodne dýchať bez toho, aby som sa bála, že na mňa odniekiaľ vybafne profesorka biológie s tým jej pyskom, a bude odo mňa žiadať, aby som jej proces, ktorý práve vykonávam, zaznačila rovnicou... Dobre, preháňam, ako vždy. :) Ale aj tak, budem sa cítiť oveľa lepšie.

A ak tu jáhodou dovtedy nebudem, želám vám už teraz krásne prázdniny. :) To len pre istotu. Aby ste nepovedali, že som nekultúrne prasa (čo síce som, ale tvárim sa, že nie. Tvárim sa, že horím :D).

Ja neviem, ja mám stále ten problém, že nikdy nenapíšem VŠETKO čo chcem. Vždy proste na niečo zabudnem. A potom je už neskoro. Keď ono je toho stále tak veľa!
...

Počkať! Ešte mi napadlo! :) Dnes, ako sme ráno odchádzali do toho kostola, tak môj brat samozrejme celý nadšený vzal do hrsti sneh a šiel z neho vytvárať snehovú guľu. A babka, keď ho zbadala, tak taká: "Teraz nerob gule, budeš mať studené gu-... Rukavice."

Ja som skoro odpadla. Ona sa vie tak milo seknúť. :)

Zatiaľ sa teda majte, lebo keď mi napadne ešte dačo, zase sa nedopíšem. A okrem toho, stále mám studené gu-... Ruky. :)

Mishell

here we go (again)

19. december 2009 at 17:00 | Mishell |  mishell is writing

Som tu. A ešte tu asi chvíľu budem. :) Prvý článok na blogu je vždy blbo písať. Ale pokúsim sa. :)

Takže, za mnou je posledný desivý beštiálny týždeň.

Chémia sa dala prežiť, čomu som maximálne rada. Známku síce neviem odhadnúť, ale myslím, že to nebude také zlé. :)

Deják - stáále som nebola odpovedať, začala, prosím pekne, skúšať ústne. (No do paže.)
Lebo vraj už nemá čas opravovať tie písomky. Jasné, ale má čas skúšať 8 ľudí na 10 hodinách. To ušetrí, fakt... :/ Bože, logika.

Ale to je jedno. Hoci, ešte sa to predsa len budem musieť v nedeľu učiť, aj keď som myslela, že tým debilným vianočným koncertom to všetko končí. Totiž, Obi, nakoniec na tie vianočné trhy nejdeme, a keďže naši profesori sú práve teraz zvláštnym spôsobom vo švungu, v pondelok sa ešte učíme. A ak by sme v utorok nemali nejakú vianočnú akadémiu, učili by sme sa aj vtedy.
No čo už...

Keď už sme ale pri tom koncerte... :) Uff, nebudem hovoriť, je to za mnou, a ako to dopadlo? Aah, nechám vás v neistote. :)

Neviem, či bolo na tomto týždni ešte čosi, čo stojí za zmienenie. Možno mi neskôr napadne... :)

Ak by vás to náhodou zaujímalo, dnes, keď som vstala, vysávala som si izbu, potom som trochu pozerala telku, bola som na spovedi (cítim sa sväto :D ale nie, necítim), potom som zase dačo vysávala, a teraz som tu.

Cestou z kostola začalo snežiť. Skákal po nás pes. Volal(a) sa Bella. Bola malá, biela, chlpatá a na pohľad neškodná.

Teraz už tuším nesneží. Ale nič sa neroztopilo a pokrývka je viditeľná. :)

To je zatiaľ všetko. Ďalšie články už pôjdu ľahšie. :) Je možné, že sa dokonca ozvem ešte aj počas týchto dní (aby Deny nepovedala :D).

Aha, a ozaj, strašne sa teším, že som prišla na tento blog. :) Už nás vidím, ako tu robíme rošambó. :)

Mishell <3