past lives couldn't ever hold me down, lost love is sweeter when it's finally found

29. february 2016 at 18:26 | Mishell |  mishell is writing



'I've got the strangest feeling this isn't our first time around.'
;)

Umm... Hi. :) Poviem vám, začínať článok po tak dlhej dobe ako momentálne ja nie je vôbec ľahké. Máte pravdu, moja chyba. Mohla by som sem naklusať s radostným "čaute", akoby nič. Koniec koncov, je veľmi pravdepodobné že tento môj výkrik číta, podtrženo sečteno, jedna osoba (ahoj Dew ). Nechcite ani vedieť, kedy bol zverejnený posledný rozpisovací článok (NEPOZERAJTE SA! ... ... Vy mršky). Ťažko povedať, čo ma sem práve teraz priviedlo (ešte ťažšie povedať, čo ma odtiaľto odviedlo, ale to je zasa úplne iný príbeh). Chystala som sa už dlho, možno až príliš dlho, počnúc, dajme tomu, jedným večerom počas skúškového a niekoľkými dňami predtým, kedy ma nostalgia umárala do tak strašnej miery, až som myslela, že to nezvládnem. Poznáte to? Odprisahala by som, že to fyzicky bolelo. A toľko sĺz...? Don't even get me started. Nostalgia, tá malá potvora, doteraz sa neviem rozhodnúť, či ju neskonale milujem alebo z duše neznášam. K nej ale zatiaľ stačilo. Je upršaný pondelok a momentálne sedím na intráku, konečne odhodlaná ozvať sa (hoci ani teraz neviem, či tento článok uzrie svetlo sveta alebo vyhorí skôr, než stlačím 'zverejniť' - verme že zotrvá, a rovnako tiež verme, že toto je posledná zátvorka ktorú dnes uvidíte). Wow, je fakt ťažké nájsť to správne premostenie od doby, kedy som písala naposledy, nemôžem tvrdiť, že nie. :) Prstíky sa neúmorne snažia hľadať písmenká na klávesnici a pospájať ich do niečoho zmyluplného. Ako sa to robí, ako sa nadväzuje? Po X rokoch, ktoré som premlčala...? Sama neviem, čo tak prevratné sa udialo v mojom živote, čo by si zaslúžilo vyzdvihnúť nad ostatné udalosti v tak chaotickom článku, akým je tento, a či vôbec sa niečo také udialo. Viete si to predstaviť (viete, však?) - veci sa dejú každý deň, a pritom, v podstate, moje posledné roky boli all in all "iba" malé boje od jedného skúškového k druhému, ktoré, musím zaklopať, sa mi doteraz s väčšími či menšími zraneniami darilo vyhrávať, no stále ich je niekoľko predo mnou, a dúfam, že sa rozhodnete z času na čas ich tu so mnou zdieľať, že sa zastavíte, aspoň na slovko, v tomto malom virtuálnom kútiku, ako za starých čias. :) To znie ako prísľub, však? Hm, maybe, baby. Budem sa veľmi snažiť ho dodržať, a zastaviť sa tu na to slovíčko či dve, v prvom rade ja. :D Bez toho, aby bola medzi dvoma príspevkami niekoľkoročná časová priepasť, a aby som tápala, hľadala slová, ktorými sa prihovorím, ktorými vôbec začnem. To by bolo fajn, či nie? ;) Pamätám sa, ako som si sem vždy sadla, a všetko šlo takmer samo, zapísalo sa do môjho osobného zlomku histórie, a to ani nehovorím o časoch, kedy som vedela, čo ma bude čakať v komentároch, nekonečné debaty o všetkom a o ničom, na ktoré som sa vždy tak tešila, a žila som pre ne, bezstarostná a tak mladá... (:D) Veľmi si prajem, aby to zase bolo tak. (Minimálne tá prvá časť, pretože, či chceme alebo nie, niektoré veci, nech boli akokoľvek skvelé, musia ostať v tom spomínanom kúsku histórie, vo svojej dokonalej podobe, aby sme sa k nim vždy mohli so slzičkou v oku či s úsmevom na perách vrátiť, všakže? ;) Čo ma ale privádza späť k mojej nostalgii, a ja, aspoň pre tentokrát, dávam ruky preč.) Práve som sa pozrela von oknom a zistila som, že kým som sa dopracovala ku koncu, vonku sa celkom zotmelo. Čo je jedna vec, ale vec druhá je, že som k tomu koncu úspešne prišla, a už len pár sekúnd ma delí od zverejnenia článku, ktorý síce nie je dobrý, ale je malou iskričkou nádeje, že som zasa tu. Zasa späť. A mimochodom, mám vás stále rada. :)

Mishell

P.S. Tentokrát bez origoš fotiek, výnimočne, ale nabudúce... Nabudúce. ;)


 


Comments

1 Amabel Amabel | Web | 29. february 2016 at 18:39 | React

Achhhhhhhh.
Co povedat???? :) Toto je akoby taký "otvaraci clanok" k "novemu zaciatku" "novemu blogu" pretože po tisic rokoch, je to akoby si prisla na svoj novy blog a nevedela, ako začat.. haha.. takže, verme, ze by sme sa mohli tesit, na pokračovanie. :) Joj. prečo už ubehlo tolko rokov a písat sem svoje kraviny už nie je také aké bolo? Už je to skor také, že čo sem napisat, co nie, preco ano preco nie... :)
No potesili by ma nejake dennickove urivocky v bodoch, co sa ti prihodilo, co potesilo, co zrazilo na kolena.. :P
tak mi chybaju tvoje clanky, co tak rozosmiali. Maju proste štýl! :)))

Dakujem za clanok, o ktorý som prosila od roku... no neviem.. bolo to davno :D
xoxo i love u! :)

2 K K | Web | 4. march 2016 at 12:37 | React

Děkuju ti hrozně moc za nádherný komentáře, ani nevíš, jak moc mě to potěšilo!! <3

Já taky vždkycky napíšu článek jednou za 100 let. :D A nostalgii znám, až moc dobře, nostalgie je skutečně potvora.
A jinak vítej zpátky v blogovém světě, tady ty pauzy od blogování taky znám moc dobře a vím, že vracet se není úplně jednoduchý, tak ti přeju, aby se ti to dařilo! :)

3 E. E. | Web | 17. may 2016 at 15:02 | React

<3 :) článok, fotky..<3

4 Dan Dan | 27. june 2016 at 19:37 | React

Jááj no. Kolko mesiacov zas ubehlo od posledného článku. Waaaaa

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.